Základné údaje
Chrastince – Stručná charakteristika obce
Identifikačné údaje obce
Krajina: Slovenská Republika
Kraj /VÚC/: Banská Bystrica
Okres: Veľký Krtíš
Región: Novohradská župa /Hontianska župa/
Obecný úrad: Chrastince
Telefón: +421 47 4894105
Mobil: +421 905 258 480
E-mail: chrastince@chrastince.sk
www stránka: www.chrastince.sk
Starosta obce: Ing. Jozef Varga
Rozloha obce /výmera v ha v roku 2011/: 404 ha
Počet obyvateľov /k 31.12.2017/: 230 ľudí
Zemepisné údaje
Zemepisná šírka: 48° 6´
Zemepisná dĺžka: 19° 15´
Nadmorská výška /stred obce/: 150 m
Nadmorská výška /v chotári/: 140-180 m
Chrastince ležia v Ipeľskej kotline v plytkej dolinke potoka Studienka. Juhovýchodná časť odlesneného chotára je na okraji zaplavovanej nivy a terasách Ipľa. Na severozápade sa tiahne systém jarkov, pahorkatina s plochými rozrezanými chrbtami z mladotreťohorných uloženín. Má hnedozemné lužné a nivné pôdy.
Na sever a severozápad sa tiahli rozsiahle bukové a dubové lesy, ktoré postupne ustúpili a uvoľnili priestor orným pôdam a na pahorkatinách rozsiahlym vinohradom.
Veková štruktúra obyvateľstva
Predproduktívny vek: 59
Produktívny vek: 129
Poproduktívny vek: 42
Priemerný vek: 32,6 rokov
Demografia-pohyb obyvateľstva
Prirodzený prírastok: 0
Saldo migrácie: 4
Charakteristika obce:
Oblasť kde sa rozprestiera obec Chrastince bola vhodná na osídlenie ľuďmi už od dôb praveku, čo tiež dokazujú aj niektoré archeologické nálezy z okolitých usadlostí. Kedysi sa tu rozprestierali rozsiahle bukové a dubové lesy. Časť obce je na okraji zaplavovanej nivy a terasách rieky Ipeľ a časť na pahorkatine. Kvôli tejto výhodnej geologickej polohe bola táto oblasť obývaná a v priebehu stáročí striedaná rôznymi etnickými skupinami, ktoré sa tu snažili usadiť.
Táto oblasť bola súčasťou rôznych striedajúcich sa kultúr Keltov, Kvádov, Sarmatov, Gótov a isté obdobie aj Hunov. Neskôr bola súčasťou Avarského kaganátu ako aj Veľkomoravskej ríše. Históriu osídľovania tejto oblasti zavŕšil príchod Maďarov. Ale táto oblasť zažila aj plienenie Mongolských kmeňov /Tatárov/ ako aj 150 ročnú nadvládu Osmanskej ríše /Turkov/. Striedanie týchto rozmanitých etník a kultúr, navždy vtlačilo svoju pečať charakteru tejto oblasti. Práve z čias po plienení Tatárov /1242/ pochádza aj prvá písomná zmienka o obci, z roku 1244 z darovacej listiny Uhorského kráľa Bélu IV. V tejto listine kráľ Belo IV. daruje synovi Szügyi Abicka menom Miklós hrad Koarszeg starším menom Haradissa, poblíž rieky Ipeľ s usadlosťami /Chrastince, Koláre, Riba/, ktoré k tomuto panstvu patria. Táto darovacia listina označuje Chrastince za hranicu hradného statku Koarszeg /Haradissa/.
Názov obce Chrastince sa počas histórie existencie usadlosti menil a objavoval v rôznych podobách.
Známejšie sú:
1244 Harasztgyormoth, 1290 Harasztigyormoth, 1330 Harazagyarmath,
1373 Villa Harazgarmati, 1405 Haraztusgyarmath, 1437 Harazth,
1463 Harasth, 1497 Harazthy, 1513 Haraszti, 1523 Haraszthi,
1773 Harastynce, 1808 Chrastince.
Neskôr Haraszti potom aj pod názvom Ipoly Haraszti.
Teritoriálne leží v Hontianskej župe, počas histórie jej existencie bola viackrát zaradená aj do Novohradskej župy.
Prví majitelia usadlosti vzišli z rodu Hunt-Pázmán, ktorí ju počas stáročí viackrát stratili a znovu získali. Je dôležité z vlastníkov tejto usadlosti vyzdvihnúť rod Balassiovcov 1373 z vetvy ktorých pochádza rod Harszthyovcov.
Usadlosť mnohokrát bola dôvodom sporov medzi niektorými šľachticmi a ich rodmi. Medzi vlastníkmi usadlosti a k nej patriacim statkom sa vystriedalo veľa šľachtických rodov a mien, ako Haraszthy, Piry, Palásthy, Podmaniczky, Dacsó. Mali tu majetky rodín Szécsényi 1386, Beniczky 1438, Siráky 1476, Kürtössy 1476, Horváthy 1490, Keszihóczi 1513.
V XVIII. storočí majiteľom boli Gyürkiovci a v prvej polovici XIX. storočia majetkom Zichyovcov a baróna Ladislava Majtényiho.
V roku 1828 mala obec 23 domov a 172 obyvateľov, zaoberali sa väčšinou poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Svoj poľnohospodársky ráz a obraz malej tichej dedinky si zachovala dodnes.
Žil tu v mladosti aj známy publicista a pedagóg Ondrej Plachý /1755-1810/.
V roku 1882 Chrastince /Haraszti/ bolo súčasťou Hontianskej župy so sídlom v Šahách okres Balog a v rokoch 1938-1945 bolo pričlenené k Maďarsku.
Neskôr okres Modrý Kameň kraj Banská Bystrica do roku 1960. V rokoch 1960-1968 okres Lučenec. Od roku 1968 okres Veľký Krtíš kraj Stredoslovenský /v súčasnosti kraj Banskobystrický/.
Táto vyše tisícročná usadlosť prežila pustošenie rôznych dobyvateľov, vojny, choroby, chudobu a iné útrapy, ktoré stáročia histórie jej existencie a osud prinášal. Jej obyvatelia boli vždy skromní, prívetivý a otvorení novým myšlienkam. Preto aj dnes sú pripravení priamo otvorene čeliť výzvam budúcnosti a zahájiť svoju novodobú históriu tretieho tisícročia ako malá, ale hrdá usadlosť Európskeho spoločenstva Národov.