Navigácia

Obsah

História obce


CHRASTINCE  /Haraszti/ - stručný popis života obce  s historickými udalosťami

Rieka Ipeľ a jej údolie v podstate už od dôb praveku bola vhodná na osídlenie ľuďmi. Archeologické nálezy pochádzajúce z okolitých usadlostí dokazujú, že už v dobe kamennej sa tu usadili rôzne etnické skupiny. Už v dobe bronzovej sa pozdĺž pobrežia rieky Ipeľ v okolitých lesoch a horách vznikol celkom dokonalý systém usadlostí. Neskoršie sa v tejto oblasti usadili Kelti, potom Kvádi, Sarmati a Góti.
Po rôznych vojnových obdobiach (napr. Rimania proti Kvádom) a po pustošení Hunov si Ipeľskú kotlinu privlastnili Avari. Dá sa predpokladať, že aj táto oblasť bola súčasťou Veľkého Avarského Kaganátu (Z. Čilinská: Slovania a Avarský Kaganát). Avari s tu žijúcimi slovanskými etnickými skupinami nažívali v mieri až do dôb nájazdov prvých Maďarských kmeňov.
Usadlosť Chrastince pravdepodobne tieto nájazdy prvých Maďarov zažila ako súčasť Veľkomoravskej ríše. Keď sa tu usadili Maďari, objavujú sa aj prví rytieri zo zahraničia smerujúci do Svätej zemi. Medzi nimi sú aj rytieri Hunt a Pázmán okolo roku 980, ktorí tu získali majetky a usadili sa. Teda Chrastince sa stávajú pravdepodobne majetkom potomkov rodu Hunt – Pázmán.
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1244 z darovacej listiny Uhorského kráľa Bélu IV., kde sa obec spomína pod názvom Harasztigyormoth. Neskoršie aj vo viacerých súvislostiach sa spomína názov obce, teda obec prežila aj nájazdy Tatárov /1242/.
V roku 1244 Uhorský kráľ Belo IV. Daruje synovi Szügyi Abicka menom Miklós, hrad Koarszeg /Haradissa/, ležiaci v blízkosti rieky Ipeľ s usadlosťami (Chrastince, Koláre, Riba), ktoré k nemu patria. Táto darovacia listina Chrastince označuje za hranicu hradného statku Koarszeg /Haradissa/. Pravdepodobne hrad ležal v trojuholníku medzi súčasnými obcami Chrastince, Koláre, Balassagyarmat (Bakács István:  Hontvármegye Mohács előtt /1971/ – térkép, Hontianska župa pred Moháčom /1971/ – mapa).
Aj názvy týchto obcí môžu úzko súvisieť s názvom tohto hradu Koarszeg-Kóvárszög v inom staršom názve používanom pre tento hrad je nápadná podobnosť medzi názvami Haradissa-Haraszti.
Táto pevnosť už existovala dávno pred vpádom Tatárov. Je možné, že predchodcom tohto hradu bola Avarská, alebo Slovanská pevnosť (Veľkomoravská ríša). Názov hradu Haradissa môže byť aj Slovanského pôvodu, ktoré vzniklo skomolením slova "hradište" /Hradište-Hradišťa-Haradišťa–Haradišša/ po príchode a usadení prvých Maďarských kmeňov. 

Je nápadná podobnosť v názve hradu "Haradissa" a  v názve blízskej usadlosti "Haraszti" možno práve pomenovanie tejto usadlosti  bolo odvodené od názvu tohto opevnenia.
S názvom obce Chrastince sa stretávame v rôznych podobách, tu by som niektoré spomenul:
1242  Haraszti-Gyormoth, 1330 Haraza-Gyarmath, 1373 Villa Harazgarmati, Harazthgarmati,
1395 Harazthy, 1405 Haraztusgyarmath, 1418 Harazth, 1426 Harasth, 1438 Harazath,
1465 Haraszti, potom už od roku 1473 sa najčastejšie striedajú názvy Harasthy resp. Harazthy,
Od roku 1808 Chrastince, neskôr Haraszti a potom aj pod názvom Ipolyharaszti.
Názov gyarmat (v stredoveku gyormoth) sa pravdepodobne pripájal k názvu usadlosti z dôvodu blízkosti poľného mestečka Balassagyarmat.
S názvom Chrastiniec /Haraszti/ sa ešte veľakrát stretávame aj v po tureckom období.
Turci (1526 – Bitka pri Moháči) svoje dobyvačné ťaženie namierili na sever k banským mestám (Kremnica, Banská Štiavnica, atď.). V tomto smere viedli svoje vojenské ťaženia. Taktiež Chrastince ako aj iné dediny pod stálym útlakom a obťažovaním zo strany Turkov sa vyľudnili.
Obyvateľstvo obce tak ako počas plienenia Tatárov aj počas útokov Turkov sa utiahlo v pivniciach, ktoré sa nachádzali na území od Opatovskej Novej Vsi cez Cerín až do Iliašova. Niektoré pivnice sa zachovali dodnes. Po skončení nadvlády Turkov sa opäť začali obyvatelia sťahovať späť do obce a znova ju vybudovali.
Ako bolo spomenuté skôr po roku 980 bol Hunt-Pázmánovcov najmajetnejším v tejto oblasti. Je pravdepodobné, že ich potomkovia boli vlastníkmi aj Hradu Koarszeg /Haradissa/ ako aj usadlostí, ktoré k nemu patrili, čo počas stáročí viackrát stratili a znovu získali. V tejto oblasti ich potomkovia boli majiteľmi viacerých hradov a pevností.
Za zmienku stojí aj listina Uhorského kráľa Bélu IV., v ktorej pod obvinením velezrady pozbavil Szelecsényi Maróta syna Mátyása o usadlosť Drégel /Dragul/ pravdepodobne vrátane opevnenia a hradu Drégel /v listine sa nespomína hrad len usadlosť vrátane k nim patriacich majetkov/ a tieto majetky v roku 1274 daroval bratom Demeterovi a Dersovi, potomkom Hunt-Pázmánovcov.
V Hontianskej župe sa darilo viacerým vetvám tohto rodu a boli majiteľmi viacerých hradov, kúrií a opevnení. Jedna vetva tohto rodu vlastnila Koláre, Čalomiju, Chrastince, Lesenice, Seľany, Opatovskú, Hont, Ribu /Ipolyszög/, Lőrinczi atd. Pred Vácským biskupským poradným zborom /Káptalan/ potomkovia Hunt-Pázmánovského rodu, synovia Miklósa, Pázmán a Miklós v roku 1303 si rozdelia medzi sebou majetky vrátane usadlostí Koláre, Chrastince, Seľany, Opatovskú, Čalomiju, Felzerfalu a Biňu.
Medzi vlastníkmi obce Chrastince za zmienku stojí rod Balassiovcov medzi nimi György v roku 1373 podá sťažnosť proti ubližovaniu svojho podaného žijúceho v Harasztigyormote /Chrastinciach/ od susedného zemepána.
V roku 1386 vdova Györgya a jeho švagrovia Ján a Balázs sa delia o Harasztigyormoth. Tento Ján, ktorý je synom syna Bitter comes-a menom Miklós je predkom rodu Haraszthyovcov. Neskôr táto vetva Balassiovcov, rod Haraszthyovcov získa túto obec /Chrastince/.
V roku 1512 Ján Haraszthy, Bertalan Piry, András Palásty, Keszihóczi /Kosihovský/ Lázár Dacsó a Mátyás sa delia na Chrastinských majetkoch.  Ale nachádzali sa tu majetky rodin  Szécsényi 1386, Beniczky 1438, Siráky 1476, Kürtössy  1476, Horváthy 1490, Keszihóczi 1513. Z chrastiniec je známe aj meno jedného podaného Paulus f. Bánk 1373.
Označenie hraníc: Rohothalya 1490, Rothallya 1512.
V XVIII. storočí majiteľom usadlosti bol rod Gyürkiovcov a v prvej polovici XIX. Storočia majetkom Zichyovcov a baróna Ladislava Majtényiho. Okolo roku 1911 tu má väčší majetok tzv.  Zichyho seniorát.
Názvy rolí:  Dubinka /Tölgyes/, Trikúty /Háromsarok/, na sever v smere susednej obce Lesenice sa ťahali bukové a dubové lesy. V smere k obci Trebušovce sa križuje systém jarkov ťahajúcich sa od  Zlatej bane /Aranybánya/ pomedzi Chrastinské vinohrady až k obci Iliašovo. Aj tieto oblasti boli striedavo pokryté lesmi. Dnes sa už zachoval iba les neďaleko vinohradov s názvom Fiťka, ktorý sa rozprestiera smerom na západ. Severo-východným smerom k terajšej polohe obce leží časť zvaná Hrobčok. Ako aj z názvu vyplýva je pravdepodobné, že je miestom veľmi starého pohrebiska. Obyvatelia obce už našli na týchto miestach veľa zaujímavých vecí, ale žiaľ odborné vykopávky, alebo prieskum terénu zameraný na archeologické nálezy ešte nikdy nebol vykonaný. Na tomto mieste okolo roku 1700 člen rodiny Paulovičovcov vyoral veľmi starý zvon zdobený rôznymi symbolmi a Latinskými nápismi. Možno to bol zvon kostola starej usadlosti, ktorú ukryli miestni obyvatelia pred plienením Tatárov, alebo Turkov. Tento zvon bol veľmi starý a mal pre obec nesmiernu historickú hodnotu, ale žiaľ v 90-tych rokoch 20-storčia bol odcudzený neznámym páchateľom zo starej zvonice. Terajší kostol bol postavený v roku 1921.
Obec pretrpela útrapy  I. aj  II.  Svetovej vojny, ale prežila, aj keď s množstvom obetí ako toľkokrát v histórii svojej existencie. V archívoch, múzeách resp. starých knižniciach by sa dalo nájsť ešte mnoho zmienok o tejto maličkej usadlosti. Delenie majetkov, rozsudky, sťažnosti a množstvo rôznych zmienok v starých písomnostiach a listinách počas dlhých stáročí.
V mladosti tu žil známy publicista a pedagóg Ondrej Plachý /1755-1810/.
V roku 1823 mala obec 23 domov a 172 obyvateľov zaoberali sa poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Svoj poľnohospodársky ráz a obraz malej tichej dedinky si zachovala dodnes.
Mohli by sme ešte spomenúť množstvo šľachticov, ktorí sa objavili počas dlhoročnej existencie obce, ale myslím si, že najväčší obdiv zasluhujú tí obyvatelia tejto usadlosti, ktorí napriek rôznym útrapám zastihujúcim túto usadlosť vo víre dejín ju neopustili a urobili všetko, aby obec nezanikla a prekvitala.
Takými sú aj terajší obyvatelia obce, ktorých vrúcny vzťah k tejto usadlosti a pocit spolupatričnosti núti zachovávať tradície a vyjadriť ich zrozumiteľnou formou symbolov, ktoré naznačia budúcim generáciám históriu a charakter tejto usadlosti. Takýmto symbolom je aj erb obce Chrastince.
Svojou symbolikou vyjadruje hrdosť občanov tejto obce na svoju dlhoročnú historickú existenciu, vyjadruje charakter a činnosť tu žijúcich ľudí, ale zároveň aj previazanosť s historickými faktami.
Kým ľudia budú klásť dôraz na to čo ich spája a nie na to čo ich rozdeľuje, takéto malé spoločenstvá ako je táto usadlosť budú prekvitať a hrdo čeliť výzvam budúcnosti.


Použitá Literatúra:

 1.    Veda vydavateľstvo SAV : Vlastivedný slovník obcí na Slovensku I., Bratislava 1977.
 2.    Bakács István : Hont vármegye Mohács előtt, Budapest 1971.
 3.    Borovsky Samuel : Hont vármegye története, Budapest 1911.
 4.    Laszlovszky József : A Magyar címer története, Budapest 1989.
 5.    Milan Mysliveček : Erbovník 2, Horizont Praha 1997.
 6.    Bertényi Iván : Új Magyar címertan, Budapest 1998.
 7.    Hajko & Hajková : Lexikón Erbov šľachty na Slovensku I., Bratislava 2000.
 8.    Hajko & Hajková : Lexikón Erbov šľachty na Slovensku I., Bratislava 2004.
 9.    Magyarország megyéi Hont, 1983.
10.    Magyarország helységnévtára, 1944.
11.    Kőnig Frigyes: Várak és erődítmények a Kárpát medencében, Helikon kiadó Gyula 2001.
12.    Szabó Tibor: A történelmi magyarorsyág várai, 1994.
13.    Kubínyi Ferenc : Drégely vára
14.    Oklevélmásolatok: Fejér IV. 1.p. 335-338
15.    Oklevélmásolatok: Fejér VIII.5.I.25
16.    Jakubovický: Magyar nyelv 23.évfolyam 232 Szlávok.
17.    Zlata Čilinská : Slovania a Avarský Kaganát, Bratislava 1992.